Stoličky po babke, ktoré sme kompletne zreštaurovali na prianie ich majiteľky, pochádzajú z výroby firmy THONET z  Bystřice pod Hostýnem. Thonet patrí medzi najstarších výrobcov nábytku u nás a vďaka dizajnu svojich výrobkov i ich výrobnej kvalite sa stal aj najviac kopírovaným výrobcom nábytku vôbec. Niet teda divu, že podobné stoličky boli vyrábané po celom Československu v rôznych závodoch od Martinskej stoličkovej, cez Tatra nábytok Pravenec až k závodom Mier Topoľčany. Jedná sa o stoličku z masívneho bukového dreva obohateného o ergonomické opierky z ohýbanej preglejky s krásnou kresbou na orechovej dyhe.

Pohodlie týchto stoličiek i vďaka zmieneným opierkam si zamilovala i  naša klientka, no najviac sa tešila, že z nich zbrúsime pôvodný zažltnutý lak a stoličkám vďaka olejovaniu a voskovaniu opäť vrátime pôvodnú krásu dreva.

Drevené časti sme kompletne rozobrali a zbrúsili. Objavili sme mimoriadnu kresbu pôvodného bukového dreva a rozhodli sme sa pre moridlo lieskovo-orechovej farby, aby sme tak ešte viac vytiahli samotnú kresbu. Sedaciu časť sme vyrobili úplne nanovo. Vyviazali sme nové popruhy, vložili na ne niekoľko vrstiev nového výplňového materiálu a čalúnili talianskou látkou s vysokým podielom bavlny a dobrým výsledkom oderu v Martindale. Keďže sú stoličky súčasťou už hotového interiéru, bolo asi najväčším orieškom doladiť ich čalúnenie do farby, ktorá by síce rešpektovala dominantné farby interiéru, no sama o sebe dostatočne zažiarila. Po dlhšom uvažovaní sme sa spolu s klientkou zhodli na zaujímavej akoby ohnivej farbe, ktorá vzniká pretkávaním červenej a žltej látky. Podobnú ohnivú farbu má aj ozdobná šnúrka, ktorou sme prekryli prechod od čalúnenej časti k drevu.

Majiteľka stoličiek žije už roky striedavo doma na Slovensku i v zahraničí, kde vďaka manželovi a deťom našla nový domov. Kedykoľvek máme tú česť sa s ňou rozprávať, počas rozhovoru o "Bohu a svete" vždy cítime, že i keď je jej domov väčšinu roka za hranicami, pre Slovensko a staré nábytky po babke v jej srdci horí silný oheň. Oheň, ktorého žiarou sme očalúnili jej stoličky...