Po stopách československých dizajnérov Kapitola V.: Antonín Šuman

Ako piateho v poradí Vám predstavujeme tradicionalistu, ktorý však svoj um použil i na tvorbu toho najmodernejšieho, čo daná doba priniesla. Antonín Šuman (1924 - 1998),  je pôvodom z Čiech, no svoju tvorbu rozšíril i na Slovensku. Je napríklad autorom našich stoličiek "Tie pravé orechové" a "Štyri gaštanové kone". Pár ďalších kúskov z jeho ceruzky máme k dispozícii na reštaurovanie podľa Vašej predstavy.

Antonín Šuman sa pred druhou svetovou vojnou krátko učil v Baťovej škole práce so zameraním na Baťové predajne v zahraničí. V rokoch 1945-1947 vyštudoavl Štátnu ústrednú školu nábytkárskeho priemyslu v Prahe. Vo svojej praxi sa zameral na nábytkový dizajn, najmä na na tvorbu sedacieho nábytku. V roku 1949 nastúpil  do továrne Thonet-Mundus, kde po jej zmene na národný podnik TON zotrval až do roku 1983 a podielal sa na vývoji dizajnu ohýbaného nábytku. Mal vrelý vzťak k osvedčeným historickým vzorom tejto firmy a mnohé adaptoval pre modernú výrobu (typy č. 14 a 18 ad.). Navrhol okolo štyridsiatky vzorov, z ktorých veľa bolo ocenených (nadčasová interpretácia takzvanej viedeňskej stoličky skonštruovanej z robustných, i keď kratších bukových profilov, vyhlásená ako najlepší výrobok roku 1967; zlaté medaile na domácich i zahraničných výstavách; šesť ocenení Zlatý kahan na výstave v Ostave; najlepšie výrobky roku 1967 a 1973). 

Inicioval založenie múzea ohýbaného nábytku v holešovskom zámku v roku 1961, ktoré bolo neskôr premiestnené do Bystrice pod Hostýnom. Spolupracoval tiež s architektami na stavbách a rekonštrukciách významných stavieb - Národného divadla a Kongresového centra v Prahe, zariadenia hudobného sálu Bratislavského hradu - a hoteloch v Prahe, Brne a Bratislave.

Veľa jeho návrhov, podobne ako nami zreštaurované kúsky, bolo vyrábaných na Slovensku, v Tatra nábytku Pravenec a Vy ich stále môžete nájsť v domácnostiach Vašich rodičov a starých rodičov.

Zdroj: Karasová Daniela, Geneze designu nábytku